Prihlásenie

Navigácia

ŠKVP ´26

Školský vzdelávací program

Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským

Alapiskola Sávoly

Motto: „Dieťa u nás získa korene a krídla.“

Dátum vydania inovovaného ŠkVP: 01. 09. 2024

Platnosť dokumentu do: 31. 08. 2029

Miesto vydania: ZŠ s VMJ Šávoľ

Stupeň vzdelania: ISCED 1

Dĺžka štúdia: štyri roky, nové kurikulum: 1. cyklus – 3 roky, 2. cyklus – 2 roky

Vyučovací jazyk: maďarský

Študijná forma: denné štúdium

Druh školy: štátna

Predkladateľ:

Názov školy	Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Šávoľ
Adresa	985 41 Šávoľ 51.
Riaditeľ školy	Mgr. Tóthová Monika

Ďalšie kontakty

Zriaďovateľ	Obec Šávoľ
IČO	316 415
Adresa	985 41 Obec Šávoľ 220.
Kontakty	Július Ferencz

1.VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY

1.1 Veľkosť školy

Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 1- 4. ročníkmi je málotriedna škola s 1 triedou spojenými ročníkmi, poskytuje základné vzdelávanie na základe zákona 245/2008, §16, ods.(3).

Od 1. júla 2002 sa stal zriaďovateľom školy Obec Šávoľ. Je to neplnoorganizovaná základná škola.

1.2 Priestorové a materiálno – technické podmienky školy

V budove školy máme 2 triedy, zborovňu, sklad, chodbu, miestnosť na výtvarnú výchovu, palócsku izbu.

Vybavenosť tried je na vynikajúcej úrovni. Všade je nová podlaha – parketa, máme krásne lavice, v jednej triede máme veľké zrkadlo na stene, ktoré využívajú žiaci na telesnej výchove, pri výučbe rôznych choreografií tanca. Vo všetkých učebniach máme interaktívne tabule a dostatočné množstvo tlačiarní, laptopov a tabletov.

Škola nedisponuje telocvičňou. Na cvičenie využívame školský dvor ako ihrisko a v prípade nepriaznivého počasia triedu.

1.3 Škola ako životný priestor

Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, treba klásť na upravené a estetické prostredie tried, školského dvora, chodieb. Prostredie, v ktorej sa naša škola nachádza je síce malé ale útulné. Máme veľký dvor vykladaná zámockou dlažbou. Pri budove školy je malá kvetinová záhradka.

Každé prostredie, v ktorom sa nachádzame, nezávisle od dĺžky pobytu, má na nás určitý vplyv. Keď pobyt je krátky, človek si možno ani neuvedomuje, čo cíti, prečo to cíti, len sa vynoria určité pocity.

Škola je druhým domovom nielen pre žiakov ale aj pre pedagógov. Preto je nesmierne dôležité, aby sme sa tu všetci cítili čo najpríjemnejšie. Samozrejme treba brať do úvahy aj samotné medziľudské vzťahy a snažiť sa vytvoriť ideálne prostredie tried, chodieb a celého školského areálu. Táto snaha sa viacnásobne prinavráti, pretože žiak, ktorý sa cíti vo vlastnej škole ako doma, rád chodí do tej školy, vie podať lepší výkon, je bezprostrednejší, ľahšie sa riešia prípadné problémy, lebo dieťa cíti pozitívny vplyv celého prostredia.

Máme bohatý celoročný program, množstvo školských i mimoškolských aktivít. Robíme to nielen pre seba, pre našich žiakov ale aj pre celú obec. Obyvatelia sú pravidelne informovaní o rôznych podujatiach prostredníctvom informačných tabúľ, plagátov, letákov ale aj prostredníctvom obecného rozhlasu. Rodičia našich žiakov si môžu informácie čerpať priamo v škole, kde sú na nástenkách vyložené nielen oznamy ale aj výsledky rôznych súťaží, pamätné listy, diplomy; ale aj fotky z jednotlivých akcií.

Pomocou obce je v súčasnosti esteticky upravený aj okolie školy.

K vytvoreniu ideálneho a príjemného prostredia na škole je bezpodmienečne potrebné vytvorenie priateľskej atmosféry medzi deťmi, ako aj medzi deťmi a pedagógmi. Zásluhou našej dlhoročnej práce na našej škole vládne priateľská, ba rodinná atmosféra. Žiaci sa nám zdôveria aj v tých najchúlostivejších situáciách, ale aj z každodenných radostí sa tešíme spolu.

Takže môžem skonštatovať, že žiaci i pracovníci našej školy majú zabezpečené v rámci možností to najefektívnejšie prostredie či už z estetického hľadiska alebo z hľadiska medziľudských vzťahov.

1.4 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri výchove a vzdelávaní sa zaistí:

- bezpečnými a zdraviu vyhovujúcimi podmienkami v priestoroch na vyučovanie,

- poučením žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

- pravidelnými školeniami zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru zabezpečuje Obecný úrad/,

- pravidelnými kontrolami bezpečnosti a ochrany zdravia

- odstraňovaním nedostatkov podľa výsledkov revízií,

- vytvorením psychohygienických podmienok výchovy a vzdelávania / pri zostavovaní rozvrhu hodín sú zohľadnené potreby žiakov; stravovanie žiakov je zabezpečené v neďalekej MŠ; pitný režim je zabezpečený podľa individuálnych potrieb; ŠKD má na svoju činnosť vyčlenenú triedu,

- dodržiavaním psychohygienických požiadaviek v rozvrhu hodín, rozvrhu týždennej skladby záujmových činností a dennom režime,

- rešpektovaním hygieny učenia sa,

- rešpektovaním zdravého prostredia tried a ostatných priestorov školy podľa platných technických a hygienických noriem / zodpovedajúca svetelnosť, teplota, nehlučnosť, čistota, vetranie, hygienické vybavenie priestorov, primeraná veľkosť sedacieho a pracovného nábytku/,

- aktívnou ochranou žiakov pred úrazmi,

- dostupnosťou prvej pomoci z materiálneho aj ľudského hľadiska, vrátane kontaktu na lekára,

- dodržiavaním zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používania iných škodlivín v škole a v okolí školy a pravidelnou bezpečnostnou kontrolou.

1.5 Charakteristika žiakov

Školu navštevujú žiaci zo Šávoľa. Väčšina žiakov pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, kde je prítomná nízka vzdelanostná úroveň a odlišná hodnotová orientácia u rodičov. Vzdelanie nehrá významnú rolu, a z toho vyplývajúca nízka motivácia detí k učeniu, odlišné kultúrne, sociálne a emocionálne zázemie, nedostatočne vypestované základné sociálne, hygienické a pracovné návyky. Negatívny vplyv na škole má sociálne postavenie rodičov a ich životný štýl.

Žiaci so ZZ a ŠVVP sú sledovaní a podľa potreby rediagnostikovaní v zariadeniach poradenstva a prevencie (ZPP) podľa preferencií rodiča, Špecializovaným centrom poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s viacnásobným postihnutím na Štvrť M. R. Štefánika 12. 984 01 Lučenci.

Pedagógovia so žiakmi pracujú podľa odporúčaní ZPP, ale aj na základe podporných opatrení. Máme 1 asistenta učiteľa.

1.6 Charakteristika pedagogického zboru

Na našej škole pôsobia traja pedagogickí zamestnanci, z ktorých jedna je vedúci zamestnanec a zároveň je aj triednou učiteľkou, druhá je pedagogická asistentka. Jeden pedagogický zamestnanec je kňaz, ktorý vyučuje náboženstvo.

1.6.1 Pedagogické zabezpečenie v školskom roku 2024/2025 je nasledovné:

	Meno pedagogického zamestnanca	Funkcia/triednictvo
1.	Mgr. Monika Molnár	riaditeľka, triedna učiteľka
3.	Bukovič Andrea	asistentka
5.	Mgr. Pavol Hovořák	vyučuje náboženstvo

1.6.2 Školský podporný tím

Školský podporný tím zodpovedá za realizáciu stratégií na podporu telesného a duševného rozvoja žiakov vrátane preventívnych programov, aktivít, na podporu pedagogických zamestnancov, na podporu inkluzívneho vzdelávacieho prostredia školy. Tieto činnosti vykonáva v úzkej spolupráci s pedagogickým zborom, vedením školy a zákonnými zástupcami. Jeho súčasť tvoria – riaditeľ školy, asistent učiteľa a zamestnanec PPZ.

Pedagogický asistent zabezpečuje prevenčné, výchovné, rozvíjajúce skupinové aktivity so žiakmi so ŠVVP, s pedagogickými zamestnancami a rodičmi. Zameriava sa na reedukáciu exekutívnych funkcií, doučovaní, adaptáciu vzdelávacieho prostredia a metód, aby zabezpečil optimálny rozvoj a úspech týchto žiakov.

1.6.3 Rozdelenie pedagogického zboru podľa kariérového systému

Kariérový stupeň:

Samostatný pedagogický zamestnanec – Pavol Hovořák, Bukovič Andrea
Pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou – Monika Molnár

Kariérová pozícia:

Vedúci pedagogický zamestnanec – riaditeľ, triedny učiteľ – Monika Tóthová

1.7 Organizácia prijímacieho konania

Prijímanie žiakov do 1. ročníka ZŠ: Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19ods.4 novelizovaného Školského zákona – Ak dieťa po dovŕšení 6 roka nedosiahlo školskú spôsobilosť ( riaditeľ rozhodne) o odklade začiatku plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok, alebo do zaradení dieťaťa do nultého ročníka ZŠ a to vždy na žiadosť zákonného zástupcu a doporučení školského psychológa.

1.8 Spôsob ukončenia

Primárne vzdelanie získa žiak úspešným absolvovaním všeobecnovzdelávacieho programu štvrtého ročníka primárneho stupňa ZŠ. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie. Do doložky mu uvedieme: „Žiak získal primárne vzdelanie“.

1.9 Povinnosti pedagogických zamestnancov pri ochrane bezpečnosti a zdravia

- triedni učitelia oboznámia žiakov so zásadami bezpečného správania sa a ochrany zdravia pri výchove a vyučovaní na prvej vyučovacej hodine v novom školskom roku,

- oboznámenie so školským poriadkom si dajú potvrdiť podpisom každého žiaka, resp. zapíšu sa do triednej knihy,

- poučia žiakov, koho majú požiadať o poskytnutie prvej pomoci,

- pred každou činnosťou, ktorá by mohla viesť k ohrozeniu bezpečnosti či zdravia, poučí príslušný pedagogický zamestnanec žiakov o zásadách bezpečného správania sa,

- pred organizovaním hromadnej školskej akcie vyplní tlačivo Návrh na organizačné zabezpečenie hromadnej šk. akcie, dôraz je pritom potrebné klásť na presné počty zúčastnených žiakov a tomu zodpovedajúci počet sprievodcov. V tlačive presne uvedie spôsob prípravy žiakov a sprievodcov na plánovanú akciu ( kde, kedy, ako ),odborné poučenie ( o správaní v lese, pri vode, o ochrane prírody a pod. ) a ďalšie bezpečnostné opatrenia,

- zvláštnu pozornosť treba venovať poučeniu žiakov na hodinách telesnej výchovy, pracovnej výchovy a pri prestávkach medzi jednotlivými vyuč. hodinami, kde dochádza najčastejšie ku vzniku školských úrazov,

- povinnosťou riaditeľa školy je zabezpečiť, aby na prístupnom mieste školskej budovy bola umiestnená lekárnička s príslušným vybavením,

- pedagogický pracovníci sú povinní v prípade nedostatočného vybavenia lekárničky upozorniť na potrebu ich doplnenia.

1.10 Dozor nad žiakmi

Vykonáva sa pred vyučovaním, na vyučovaní, cez prestávky, po vyučovaní, na školskej vychádzke, na exkurzii a pri ostatnej výchovno-vzdelávacej činnosti v školskom klube detí a pri školskom stravovaní.

Dozor nad žiakmi sa zabezpečuje podľa osobitných predpisov – v pracovnom poriadku. Pedagogický pracovník je povinný byť v škole, okrem iného, v čase určenom rozvrhom dozorov, ktorý schvaľuje riaditeľ školy.

1.11 Školský úraz

Základnou povinnosťou pedagogických pracovníkov je poskytnúť prvú pomoc a okamžite zabezpečiť ošetrenie. Každý úraz je potrebné ohlásiť riaditeľovi školy.

Na odborné ošetrenie sprevádza zraneného žiaka plnoletá osoba, ktorá podá lekárovi správu o druhu úrazu a spôsobe poskytnutia prvej pomoci. Touto úlohou je poverený pedagogický zamestnanec, ktorému na hodine či počas výkonu dozoru sa úraz stal, prípadne iný zamestnanec školy.

O úraze informuje okamžite riaditeľ zákonného zástupcu žiaka, ktorého môže požiadať o dopravu domov, resp. zabezpečí sprievod žiaka domov.

2.CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

2.1 Pedagogický princíp školy:

„ Nehľadáme dôvody , ako sa to nedá, ale hľadáme spôsoby, ako sa to dá.“

Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí (kompetencií) žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov:

- poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie,

- umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa učiť sa a poznávať seba samého,

- podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,

- vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebareflexie,

- podporovať rozvoj interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu,

- viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt,

- naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať.

Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové spôsobilosti (ako kombinácie vedomostí, spôsobilostí, skúseností a postojov) žiakov na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.

V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (IKT), spôsobilosti učiť sa učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry.

Osvojovanie kľúčových kompetencií je dlhodobým a zložitým procesom, ktorý začína v predprimárnom vzdelávaní, pokračuje v primárnom a sekundárnom vzdelávaní a postupne sa dotvára v ďalšom priebehu života. Celoživotne sa rozvíjajúce kľúčové spôsobilosti (kompetencie) potrebuje každý jednotlivec na osobné uspokojenie a naplnenie, na rozvoj kompletnej osobnosti, na aktívne občianstvo a na uplatnenie sa vo svete práce. Výber kľúčových kompetencií vychádza z európskeho referenčného rámca kľúčových spôsobilostí, ktoré sú rozpracované s ohľadom na hodnoty a potreby nášho školského systému. Kľúčové kompetencie majú nadpredmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania. K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a v mimoškolskej činnosti.

Ciele výchovy a vzdelávania

-aby žiaci získali potrebné vedomosti a zručnosti, aby ich vedeli vždy správne použiť,

-aby si rozvíjali kľúčové spôsobilosti,

-aby boli komunikatívni, flexibilní, tvoriví,

-vedeli si vyhľadávať informácie,

- vedeli prezentovať svoju prácu

-aby žiaci boli komunikatívni, je potrebné, aby vedeli, o čom majú komunikovať,

-ak majú vyhľadávať informácie, musia vedieť, aké informácie majú hľadať a ako ich zaradiť do systému

- posilniť profesijný a odborný rast učiteľov,

- podporovať osobnosť a záujmy každého žiaka,

- skvalitniť spoluprácu s rodičmi, verejnosťou a inými školami

- zaviesť nové formy a metódy práce

- škola umožní všetkým študentom získať dostatočné všeobecné vedomosti a zručnosti vo všetkých všeobecnovzdelávacích predmetoch

- dá šancu každému žiakovi, aby sa rozvíjal podľa svojich schopností a bolo mu umožnené zažiť úspech

- zabezpečí podmienky na vzdelávanie žiakov so sociálne znevýhodnených rodín tak, aby mali rovnocenný prístup vo vzdelávaní

- výchovno-vzdelávaciu činnosť smeruje k príprave žiakov na život, ktorý od nich vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy

- pripraví človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, schopného sebamotivácie k celoživotnému vzdelávaniu

- pomôže dosiahnuť zvýšenie gramotnosti v oblasti IKT žiakov

- zabezpečí kvalitnú prípravu žiakov v cudzích jazykoch so zreteľom na možnosti školy, so zameraním na komunikatívnosť a s ohľadom na schopnosti jednotlivých žiakov.

- formuje u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotové orientácie

- vychováva žiakov v duchu humanistických princípov

- v spolupráci s rodičmi žiakov vychová pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.

2.2 Zameranie školy a stupeň vzdelania

Zameranie školy vychádza z jej analýzy, ktorá sa uskutočnila pomocou SWOT analýzy.

2.3 SWOT analýza

Silné stránky:

vytváranie pozitívnej socio-emocionálnej klímy v škole
doplnkové činnosti: výlety, rôznorodosť exkurzií
pracujeme s malým kolektívom, dokážeme spolu napredovať efektívne.
vytvárame pevný základ pre pracovné aj životné výzvy
vedieme žiakov k sebareflexii
individuálny prístup k žiakom
dobré vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi
rodinná atmosféra v škole
odvaha predčasne vstúpiť do nového kurikula
kvalitne fungujúca tímová práca učiteľov
zručnosť pedagogických zamestnancov
pri vzdelávaní nestaviame na memorovaní, ale na pochopení témy, vlastnom myslení a aktívnom prístupe k riešeniu problému
deti učíme formulovať svoje názory cez rôzne komunikačné kanály (reč, text, tanec, emotikony, …), rozvíjame ich empatiu a aktívne počúvanie.
záujmové útvary priamo v škole
pozitívne hodnotenie prípravy našich žiakov na 2. stupeň ZŠ – spätná väzba od riaditeľov základných škôl, kde žiaci postupujú
zapájanie sa žiakov do života v obci, zviditeľňovanie práce školy na verejnosti - na všetkých podujatiach v obci
dostatočná vybavenosť IKT technikou - vzhľadom k počtu žiakov
estetické prostredie školy, tried, chodieb
priestorové podmienky školy

Slabé stránky:

nedostatočná reklama školy
nemôžeme sa spoľahnúť na rodičov
sociálne znevýhodňujúce prostredie
nechceli by sme známkovať od 1 do 5, ale slovné hodnotenie by sme preferovali, ale rodičia tomu nerozumejú – im je hlavné to, či „prešiel“ alebo „neprešiel“
demografický pokles počtu žiakov

Príležitosti:

dobré podmienky pre vzdelávanie žiakov
výmena pedagogických skúseností
starať sa o vlastný odborný a metodický rast zamestnancov
celoživotné vzdelávanie zamestnancov
inovatívne vyučovanie pomocou IKT
prezentovanie činnosti školy na verejnosti
dobré podmienky pre vzdelávanie žiakov – malé počty žiakov v triede
dobrá spolupráca s okolitými málotriednymi školami
výborná poloha školy
organizovanie dní otvorených dverí

Riziká:

nedostatočný záujem zo strany rodičov
výrazné klesanie počtu žiakov
zvyšovanie výdavkov na prevádzku
nepriaznivý demografický vývoj
konkurencia iných škôl
deti nenavštevujú materskú školy, do školy prídu na úrovni 2-3 ročného dieťaťa, nemajú vyvinutú jemnú motoriku
deťom doma vôbec nerozprávajú rodičia rozprávky, z toho dôvodu deti majú slabú slovnú zásobu
napriek tomu, že deti žijú v chudobe, majú mobilné telefóny a len s tým sa hrajú
agresivita v rodinách
rodičom darmo poradíme, aby svoje deti nosili k logopédovi, častá odpoveď je to, že „vyrastie to...“
vysoká absencia, aj keď deti nie sú choré - vidíme, že niektorí fajčia pred školou...
možnosť rodičom dávať potvrdenie na 3 dní mesačne aj dvakrát
lekári dávajú aj spätne potvrdenia, aj keď deti nevidia a nevedia, že dieťa nie je choré
rodičia nevyplatia obedy, hoci na mesiac je to len 4,- eurá

Aby sme v našom výchovno-vyučovacom procese dosiahli žiaduce výsledky, aby naše vyučovacie hodiny boli efektívne, kladieme dôraz na uplatnenie pravidiel, ktorými sa žiaci môžu aktívne učiť, čiže:

- môžu sa slobodne rozhodovať, majú možnosť výberu

- môžu postupovať podľa vlastného tempa

- môžu sa pýtať (bez obavy ohrozenia )

- môžu vyjadrovať nespokojnosť ( bez obavy ohrozenia )

- vedia, čo sa od nich očakáva

- očakávajú, že za prácu budú uznaní

- dôveruje sa im, verí sa im, že to dokážu

- vedia, že chyba nie je vina

- sú hodnotení vzhľadom k sebe a nie v porovnávaní s inými

- sú učebné požiadavky primerané k ich schopnostiam

- prostredie v triede je estetické, čisté a podnetné

- na vyučovaní je dobrá sociálna klíma

- učiteľom môžu dôverovať a obrátiť sa k nim so svojimi problémami

Hodnoty našej školy sme deklarovali nasledovne:

- formovaním jasných a splniteľných pravidiel zabezpečiť plynulý chod školy

- motivovať pozitívnym hodnotením

- prijať deti i so svojimi nedostatkami

- ustavične ich usmerňovať a chrániť pred negatívnymi vplyvmi prostredia

- vytvorením si vzájomnej dôvery medzi žiakmi, učiteľmi a rodičmi

- zabezpečovať príjemnú, priateľskú atmosféru v škole

Výchova každej ľudskej bytosti v každom veku musí plniť viac funkcií, ktoré poznamenávajú a orientujú proces výchovy a vzdelávania na tieto ciele:

- získavanie vedomostí

- usporiadanie myslenia a rozvoj kritického posudzovania

- učenie ako prekonávať nežiaduce impulzy a deštruktívne chovanie

- prebúdzanie zvedavosti a tvorivosti

- uvedomenie vlastnej zodpovednosti v spoločnosti

- umenie komunikovať s ostatnými

- pohotovosť pri riešení problémov

- príprava na prijímanie zmien

- rozvoj sebapoznania a vedomia vlastného talentu ale i obmedzenia

2.4 Vízia školy

V motte našej ŠkVP je ukrytá vízia našej školy:

„Dieťa u nás získa korene a krídla.“

Víziou školy je, aby naši žiaci vedeli:

hrať sa spolu
premýšľať spolu a rozumieť si navzájom,
plánovať samostatne, robiť zodpovedné rozhodnutia
riešiť problémy
pravidelne plniť svoje úlohy
žiť svoj život čestne a morálne
určiť si svoje silné a slabé stránky
využívať to, čo sa naučia v škole, v každodennom živote
správne riadenie času, umiernenosť, ovládanie svojich inštinktov
rozvíjať študijné návyky doma
pokračovať v štúdiu aj po skončení povinnej školskej dochádzky

V neposlednom rade je tu vízia vytvoriť školu rodinného typu, vytvárať dobré vzťahy medzi školou, rodičmi a verejnosťou.

2.5 Profil absolventa

Žiaci budú schopní:

Osvojiť si sociálne normy, vedomosti, návyky, postoje

 komunikovať ústnou a písomnou formou, verbálna a neverbálna komunikácia

 byť empatický

 byť asertívny

 využívať bežné technické pomôcky komunikácie,

 žiť a prebrať zodpovednosť v súlade s normami spoločnosti

 udržiavať dobré medziľudské vzťahy

Vnímať prírodu, obdiv, úctu ku všetkým formám života

 rozvíjať ekologické myslenie

 využívať matematické znalostí a zručností v praktickom živote

 vnímať prírodné javy a chápať ich v širších súvislostiach

Pracovať na primárnej úrovni s IKT

 dokáže samostatne vyhľadávať informácie z kníh, časopisov, médií, internetu

 chápe rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom, oboznámiť s rizikami používania internetu

Rozvíjať schopnosť učiť sa

 samostatne pracovať s učebným materiálom, učebnicami, pracovnými zošitmi, rôznymi zdrojmi informácií

 rozvíjať manuálne zručností s cieľom uplatnenia sa na trhu práce

 dosiahnuť radosť z učenia a z vlastnej práce, výsledkov iných

 rozvinúť schopnosť a túžbu samostatne sa učiť

 uvedomiť si význam učenia pre jeho následné sa uplatnenie v bežnom živote

Riešiť problémy

 vedieť pomenovať problém a zaujať stanovisko k riešeniu problému primerane svojim možnostiam a schopnostiam

 v odôvodnených prípadoch dokáže privolať pomoc

Rozvoj osobnosti

 vedieť regulovať svoje správanie v rámci noriem a dokázať predvídať dôsledky negatívneho správania

 vedieť dodržiavať svoje práva a povinnosti a rešpektovať iných

 vážiť si sám seba a iných, a svojim správanie pozitívne vplývať na sociálno-emočnú klímu v triede

 vedieť uplatňovať zdravý spôsob života

Poznávať kultúrno-historické dedičstvo

 poznávať základné druhy umenia na základe zážitkovej formy

 vnímať a vyjadriť krásu

 poznávať multikultúrne ľudové zvyky a tradície v rámci regiónu a svojej vlastnej kultúry

 ovládať pravidlá spoločenského správania sa v bežnom živote

 pravidelne spolupracovať s kultúrnymi inštitúciami

2.6 Vzdelávacie oblasti

Obsah primárneho vzdelávania pre žiakov je rozdelený do vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú z obsahu vzdelávania a z kľúčových kompetencií.

Vzdelávacia oblasť	Predmet
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra
	Maďarský jazyk a literatúra
	Anglický jazyk
Matematika a práca s informáciami	Matematika
Matematika a práca s informáciami	Informatika
Človek a príroda	Prvouka
Človek a príroda	Prírodoveda
Človek a spoločnosť	Vlastiveda
Človek a hodnoty	Etická výchova
Človek a hodnoty	Náboženská výchova
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova
Umenie a kultúra	Hudobná výchova
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova

2.7 Učebné plány

Od 1. septembra 2024 vstúpila škola do 2. vlny pilotnej fázy kurikulárnej reformy. Každá pilotná škola začínala implementáciu prvým ročníkom. Pedagógovia našej školy absolvovali odborné vzdelávanie v tejto oblasti, ktoré nám zabezpečil NIVaM Komárno.

Kurikulárna reforma na Slovensku je komplexná premena základného vzdelávania zameraná na modernizáciu obsahu a metód výučby podľa potrieb 21. storočia. Je financovaná z Plánu obnovy a odolnosti.

Zavádza nový Štátny vzdelávací program (ŠVP), ktorý sa postupne implementuje do všetkých základných škôl, s hlavným cieľom rozvíjať kľúčové kompetencie a gramotnosti žiakov, aby boli aktívni a tvoriví.

Reforma prebieha etapovite, s podporou od Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (MŠVVaŠ) a NIVaM, a zahŕňa školenia učiteľov, tvorbu nových učebníc a digitálnu transformáciu.

Cieľ reformy: zlepšiť vzdelávanie a pripraviť žiakov na budúcnosť, s dôrazom na digitálne zručnosti, inklúziu a posilnenie gramotností.

2.7.1 Rámcový učebný plán pre 1. cyklus a 2. cyklus

Vzdelávacia oblasť	Vyučovacie predmety	cyklus								cyklus
Vzdelávacia oblasť	Vyučovacie predmety	1.	disp	2.	disp	3.	disp	spolu	disp	4.	disp	5.	disp
Jazyk a komunikácia	MJL	6		6	-	5	-	17	-	5	1	5	1
	SJSL	4	-	4	1	4	1	12	2	5	-	4	-
	ANJ	-	-	-	-	2	-	2	-	2	-	3	-
Matematika a inform.	MAT	4		4	-	4	-	12	2	4	-	4	1
Matematika a inform.	INF	-	-	-	-	1		1	-	1	-	1	-
Človek a príroda	ČaP	1	-	1	-	1	1	3	1	2	-	2	-
Človek a spoločnosť	ČaS	-		1	-	2	-	3	1	2	-	3	-
Človek a spoločnosť	NÁB	1	-	1	-	1	-	3	-	1	-	1	-
Človek a svet práce	ČaSP	1	1	1	1	1	-	3	2	1	-	1	-
Umenie a kultúra	HV	1	-	1	-	1	-	3	-	1	-	1	-
Umenie a kultúra	VV	1	1	1	1	1	-	3	2	1	-	1	-
Zdravie a pohyb	TaSV	2	-	2	-	2	-	6	-	2	-	2	-
Sumár hodín		21	2	22	3	25	2	68	10	27	1	28	2

2.7.2 Rámcový učebný plán pre 2. – 3. a 4. ročník

Učíme podľa ISCED 1 schválené Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 6. 2. 2015 pod číslom 2015-5620/3295:1-100A ako súčasť Štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy s platnosťou od 1. 9. 2015.

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Počet hodín 1.-3r.	Počet hodín 4.r.
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	Podľa nového kurikula	5
	Maďarský jazyk a literatúra		5
	Anglický jazyk		2
Matematika a práca s informáciami	Matematika		4
Matematika a práca s informáciami	Informatika		1
Človek a príroda	Prvouka		-
Človek a príroda	Prírodoveda		2
Človek a spoločnosť	Vlastiveda		2
Človek a hodnoty	Etická výchova		-
Človek a hodnoty	Náboženská výchova		1
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie		1
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova		1
Umenie a kultúra	Hudobná výchova		1
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova		2
Spolu			27

Školský učebný plán bol vypracovaný na základe Rámcového učebného plánu pre základné školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín.

Poznámky

Rámcový učebný plán vymedzuje týždenný počet vyučovacích hodín. Jedna vyučovacia hodina má 45 minút.

Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín na vyučovanie jednotlivých predmetov sa uskutočňuje podľa vyhlášky o základnej škole.

Pri vyučovaní predmetov, ktoré nie sú priamo uvedené vo vyhláške, možno žiakov deliť na skupiny podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy a podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na základe rámcového učebného plánu škola vypracovala učebný plán školy, v ktorom rozhodla:

a. o zaradení vyučovacích predmetov do ročníkov príslušného vzdelávacieho cyklu, pričom začiatok vyučovania konkrétneho vyučovacieho predmetu vrátane tých, ktoré vytvárajú profiláciu školy, rešpektuje zásadu veku-primeranosti,

b. o hodinovej dotácii jednotlivých vyučovacích predmetov v ročníku.

Hodinové dotácie vyučovacích predmetov v učebnom pláne škola určila tak, aby boli dodržané tieto pravidlá:

a. Každý vyučovací predmet v učebnom pláne školy je zaradený do vzdelávacej oblasti definovanej v štátnom vzdelávacom programe.

b. Celkový súčet hodín v ročníku rešpektuje počet stanovený v rámcovom učebnom pláne. Rozdelenie časových dotácií v učebnom pláne školy je východiskom pre rozdelenie učiva v učebných osnovách školského vzdelávacieho programu. Rozsah učiva v učebných osnovách pre jednotlivé predmety a ročníky zodpovedá rozdeleniu hodín v učebnom pláne školy.

Škola realizuje v 2. cykle tematické dni zamerané na rozvoj prierezových gramotností v rozsahu najmenej 4 vyučovacích dní v jednom školskom polroku, pričom jeden vyučovací deň predstavuje šesť vyučovacích hodín. Ciele a obsah tematických dní pre jednotlivé ročníky, ktoré vychádzajú zo vzdelávacích štandardov a podporujú dosiahnutie cieľov základného vzdelávania, si škola zadefinuje v školskom vzdelávacom programe.

Škola realizuje raz ročne v každom ročníku 1. a 2. cyklu didaktické hry. Jeden vyučovací deň predstavuje v 1. cykle päť vyučovacích hodín a v 2. cykle šesť vyučovacích hodín. Ciele a obsah didaktických hier a účelových cvičení, ktoré vychádzajú zo vzdelávacích štandardov vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb, si škola zadefinuje v školskom vzdelávacom programe.

Voliteľné (disponibilné) hodiny použije škola na dotvorenie školského vzdelávacieho programu tak, aby podporili dosiahnutie cieľov základného vzdelávania.

Pri prestupe žiaka v prípade zistených odlišností zohľadníme žiakovi ich kompenzáciu v priebehu jedného školského roka.

Podľa tohto rámcového učebného plánu sa vzdelávajú aj žiaci so zdravotným znevýhodnením, a to s uplatnením špecifík podľa materiálu „Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania tohto dokumentu“.

Povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra: V tomto vyučovacom predmete sa trieda delí na každej vyučovacej hodine.

Na škole vo vyučovacom predmete cudzí jazyk sa vyučuje cudzí jazyk: anglický jazyk jazyk. Zvolený jazyk žiak navštevuje od 1. cyklu bez možnosti zmeny.

Človek a spoločnosť: Vyučovacie predmety etická výchova a náboženská výchova sa vyučujú ako povinne voliteľné predmety. Žiak si vyberá, či bude navštevovať etickú alebo náboženskú výchovu. Vybraný predmet navštevuje žiak počas celého školského roka.

Telesná a športová výchova: Časť obsahu vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb sa vyučuje formou didaktických hier v 1. a 2. cykle, ktoré slúžia na praktické osvojenie si učiva najmä komponentu Ochrana a bezpečnosť zdravia.

2.8 Pedagogické stratégie

„Zlato je tam, kde ho nájdeš“

Podporujeme výučbu pomocou didaktickej techniky, diskusie, samostatné a tímové projekty, dlhodobé samostatné práce, prezentácia a obhajoba výstupov.

Dôraz je kladený na samostatnosť a zodpovednosť za učenie. Využívame IKT vo vyučovaní.

V oblasti rozumovej výchovy je naším cieľom rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu, sebahodnotenie.

Osobnostný a sociálny rozvoj budeme realizovať stimuláciou skupín žiakov so slabšími vyučovacími výsledkami, podporou individuálnych schopností.

Pri prevencii drogových závislostí naďalej organizovať besedy. (Napriek tomu, že s tvrdými drogami sme sa nestretli, treba sústavne pôsobiť proti fajčeniu a alkoholickým nápojom cez koordinátora, rodičov a všetkých vyučujúcich, účelným využívaním voľného času i vlastným príkladom).

Chceme si všímať talent v jednotlivých oblastiach a rozvíjať ho do maximálnej možnej miery. Viac budeme preferovať samostatnú prácu žiakov a ich cieľavedomé zvládanie učiva.

Dôležitým odporúčaním do budúceho šk. roka je pre nás potreba orientácie na pozitívne hodnotenie žiakov, najmä slaboprospievajúcich, pre zvýšenie vnútornej motivácie.

Používame rôzne formy vyučovania, a to podľa potreby:

- integrované,

- skupinové,

- individuálne vyučovanie,

- vyučovacie bloky,

- projektové vyučovanie,

- vyučovanie v rôznom prostredí,

- organizácia konzultácií,

- exkurzie,

- športové aktivity,

- účelové kurzy,

- rôzne výchovné aktivity

- blokové vyučovanie, ktoré umožní zefektívniť výučbu prepojením viacerých predmetov, znížiť záťaž študentov

2.9 Začlenenie prierezových gramostností

V ŠVP ZV 2023 sa pre každú vzdelávaciu oblasť definuje kľúčová gramotnosť, pričom tieto gramotnosti označujeme termínom doménové. Tie dopĺňajú prierezové gramotnosti, ktoré sa neviažu na jednu vzdelávaciu oblasť, ale prierezovo na všetky.

Pri tvorbe ŠVP ZV 2023 bolo jedným z cieľov posilnenie obsahov prierezových gramotností. K pôvodným prierezovým témam vznikli samostatné odborné autorské tímy definujúce štandardy pre jednotlivé témy. Následne vyznačili jadrový obsah, teda kľúčové spôsobilosti a obsahy s identifikáciou vhodného priestoru implementácie v štandardoch jednotlivých vzdelávacích oblastí. Vzdelávacie štandardy všetkých vzdelávacích oblastí tak boli doplnené po vzájomnom dialógu s autorskými tímami pre jednotlivé prierezové gramotnosti.

Prierezové gramotnosti v ŠVP ZV 2023:

2.9.1 Čitateľská a vizuálna gramotnosť

2.9.2 Digitálna gramotnosť

2.9.3 Environmentálna gramotnosť

2.9.4 Finančná gramotnosť

2.9.5 Občianska gramotnosť

2.9.5.1 Interkultúrna gramotnosť

2.9.5.2 Mediálna gramotnosť

2.9.5.3 Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

2.9.6 Sociálna a emocionálna gramotnosť

MAPA GRAMOTNOSTÍ V ŠTÁTNOM VZDELÁVACOM PROGRAME:

Od prierezových tém v ŠVP 2015 k prierezovým gramotnostiam v ŠVP ZV 2023:

Jednotlivé gramotnosti sa rozvíjajú naprieč všetkými cyklami základného vzdelávania. Každá doménová aj prierezová gramotnosť má v ŠVP stanovené, čo má z nej žiak vedieť/byť schopný na konci prvého, druhého a tretieho cyklu.

2.9.1 Čitateľská a vizuálna gramotnosť

Čitateľská gramotnosť pomáha rozumieť významom v textoch a vizuálna gramotnosť učí „čítať“ obrazové a multimodálne informácie – od fotografií cez grafy až po videá. V praxi to znamená, že žiaci dokážu napríklad: porovnať textovú informáciu s grafickým zobrazením (napr. grafom či tabuľkou), rozpoznať manipuláciu v obraze (napr. v reklame alebo na sociálnych sieťach), interpretovať význam vizuálnych prvkov v učebnici, médiách či vo verejnom priestore.

Čitateľská gramotnosť (ČG) je schopnosť porozumieť rôznym druhom textu, a to na viacerých úrovniach – od explicitných (priamo vyjadrených) významov cez vyvodzovanie implicitných (nepriamo vyjadrených) významov až po kritické hodnotenie textu. Je to zároveň schopnosť aktívne využívať získané informácie na učebné, komunikačné a sebarozvojové ciele, schopnosť monitorovať vlastné porozumenie a využívať metakognitívne stratégie, osvojiť si stratégie porozumenia textu a tvoriť text. V širšom zmysle chápeme ČG aj ako schopnosť uplatňovať získané vedomosti, zručnosti, návyky, postoje a hodnoty pri aktívnej práci s textom.

Vymedzené spôsobilosti ČG sa rozvíjajú v obsahových komponentoch:

Vzťah k čítaniu
Porozumenie textu a interpretácia
Vyvodzovanie a hodnotenie
Metakognitívne procesy pri čítaní
Obsah a forma
Tvorba, aplikácia, zdieľanie Komponenty sa navzájom prelínajú a niektoré zo spôsobilostí sú totožné pre viaceré komponenty súčasne.

Vizuálna gramotnosť (VG) je súbor spôsobilostí umožňujúcich vyhľadávať, interpretovať, analyzovať a vyhodnocovať, zároveň aj tvoriť obrazy a iné vizuálne informácie, ako sú fotografie, ilustrácie, mapy, grafy, infografiky. Zahŕňa aj schopnosť porozumieť ich širším spoločenským súvislostiam. Súčasťou vizuálnej gramotnosti je tiež schopnosť zodpovedne pracovať s vizuálnymi informáciami a kriticky ich reflektovať. Nadobúdaním vizuálnej gramotnosti sa buduje odolnosť voči pôsobeniu obrazov a vizuálnych informácií ovplyvňujúcich myslenie, emócie, prežívanie či správanie. Rozvoj vizuálnej gramotnosti preto prispieva aj k well-beingu – podporuje duševnú pohodu, zdravé sebavnímanie, schopnosť orientovať sa v mediálnom priestore a budovať si hodnoty a postoje, ako aj zmysluplný vzťah k vizuálnemu svetu. Vizuálna gramotnosť je v súčasnosti považovaná za jednu z kľúčových prierezových gramotností, keďže žijeme v prostredí bohato presýtenom vizuálnou komunikáciou. Obraz zohráva zásadnú úlohu pri sprostredkovaní informácií, utváraní názorov, ovplyvňovaní rozhodnutí a formovaní spoločenskej reality. Rozvoj VG je preto nevyhnutný pre kritickú orientáciu v súčasnom mediálnom a digitálnom svete, pre zodpovedné hodnotové a občianske postoje, ako aj pre aktívne a efektívne učenie sa vo všetkých vzdelávacích oblastiach.

Vymedzené spôsobilosti sa rozvíjajú v obsahových komponentoch:

1. Účel a funkcia

2. Vyhľadávanie

3. Interpretácia

4. Kontext

5. Overovanie

6. Tvorba

7. Práva a vlastníctvo Komponenty sa navzájom prelínajú a niektoré zo spôsobilostí sú totožné pre viaceré komponenty súčasne.

2.9.2 Digitálna gramotnosť

V rámci ŠVP ZV 2023 je digitálna gramotnosť (DGG) vymedzená ako samostatná prierezová gramotnosť. DGG je interdisciplinárna gramotnosť, ktorá umožňuje osvojiť si nielen technické zručnosti, ale najmä rozvíjať kritické myslenie, zodpovedné, bezpečné správanie a tvorivosť v digitálnom prostredí.

Digitálna gramotnosť je v štátnom vzdelávacom programe detailnejšie vymedzená v troch rámcoch – postojovom, obsahovom a procesuálnom. Vymedzené spôsobilosti sa rozvíjajú v obsahových komponentoch:

Informačná a dátová gramotnosť
Komunikácia a spolupráca
Tvorba digitálneho obsahu
Bezpečnosť
Riešenie problémov

DGG a jej komponenty vychádzajú z Európskeho rámca digitálnych kompetencií pre občanov (DigComp 2.2), ktorý ponúka konkrétne návody na upravenie očakávaných spôsobilostí žiakov na úroveň základnej školy. Kľúčovým faktorom formujúcim podobu súčasného vzdelávania sa stáva umelá inteligencia (AI). Jej využívanie preniká do bežného vyučovania – od jazykových modelov až po sofistikované analytické systémy. Vzhľadom na jej rastúci význam vzniká potreba vypracovať samostatnú koncepciu AI a jej kompetenčný model, ktorý bude reflektovať špecifiká jej zasadenia do kontextu kurikulárnych zmien. AI bude súčasťou rozšírenej prierezovej gramotnosti AI a digitálna gramotnosť. Jej vymedzenie sa pripravuje do konca roka 2026.

2.9.3 Environmentálna gramotnosť

Environmentálna gramotnosť (ENG) rozvíja u žiakov a žiačok citlivý a ohľaduplný vzťah k životnému prostrediu. Zahŕňa porozumenie základným ekologickým dejom, súvislostiam, ako aj vzťahu medzi človekom a prírodou. Rozvíja schopnosť analyzovať príčiny a dôsledky environmentálnych problémov a konfliktov a dôkladne skúmať rôznorodé riešenia. Podporuje žiakov a žiačky, aby sa aktívne zapájali, samostatne aj v spolupráci s ostatnými, do ochrany životného prostredia a presadzovania udržateľnosti.

V rámci Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie z roku 2023 (ŠVP ZV 2023) je ENG vymedzená ako samostatná prierezová gramotnosť.

ENG je v štátnom vzdelávacom programe detailnejšie vymedzená v troch rámcoch – postojovom, obsahovom a procesuálnom. Vymedzené spôsobilosti sa rozvíjajú v obsahových komponentoch:

Rešpektujúci vzťah k prírode
Fungovanie prírody a vplyv človeka
Prepojenosť sveta
Konanie v prospech udržateľnosti

Veková primeranosť

V prvých rokoch základného vzdelávania sa sústreďme na rozvoj citlivosti a pozitívneho vzťahu k prírode, živým tvorom a okoliu, podporujme zvedavosť a radosť z objavovania sveta. V druhom cykle sa otvára priestor na hlbšie skúmanie toho, ako správanie ovplyvňuje životné prostredie, čím sa podporuje budovanie zodpovednosti a chápanie princípov udržateľnosti. Vstupom do ranej adolescencie sa rozvíja abstraktnejšie myslenie, ktoré umožňuje analyzovať zložité vzťahy medzi lokálnymi a globálnymi súvislosťami udržateľnosti.

Prostredníctvom ENG rozvíjame vnímanie prírody a sveta v súvislostiach

Príroda je zložitý systém, v ktorom je všetko prepojené. Zmena v jednej časti môže spôsobiť zmeny v iných častiach. Je dôležité, aby žiaci a žiačky pochopili krehkú rovnováhu ekosystémov a uvedomili si, ako ich konanie ovplyvňuje nielen miestne prostredie, ale aj globálne systémy. Pomáhajme im vnímať prírodu a svet v ich širších súvislostiach, umožnime im objavovanie vzťahov a spätných väzieb medzi živými tvormi a životným prostredím, medzi ľudskými a prírodnými systémami a skúmať environmentálne výzvy z rôznych uhlov pohľadu, pretože riešenia sú často komplexné a zriedka jednoduché.

Ukotvenie ENG v lokálnom prostredí umožňuje konkrétne uchopenie abstraktných konceptov

Žiaci sa najlepšie učia, keď to, o čom sa učia, môžu vidieť, dotknúť sa toho a aktívne sa do učenia zapojiť. Miestne ukotvené vzdelávanie premieňa abstraktné environmentálne otázky, ako napríklad zmenu klímy, na konkrétne a zrozumiteľné tým, že sa sústreďuje na známe súvislosti. Dôležité je venovať sa témam, ktoré sú známe pre žiakov a žiačky alebo dôležité pre ich komunity. Posilňovanie vzťahu s prírodou a miestom, kde žijú, ich motivuje byť citliví voči svojmu prostrediu, starať sa oň a chrániť ho. Pochopením lokálnych problémov získavajú pevné základy umožňujúce lepšie porozumieť širším výzvam v iných prostrediach a postupne sa zaoberať globálnymi otázkami udržateľnosti.

Kritické myslenie je pri rozvoji ENG kľúčové

Kritické myslenie však neznamená len kritizovanie. Keď od žiakov žiadame, aby príčiny, prejavy, dopady či riešenia environmentálnych problémov kriticky zhodnotili, povzbudzujme ich, aby k tomu pristupovali s otvorenou mysľou. Môžu chváliť aj kritizovať, no je veľmi dôležité, aby vedeli svoje názory zdôvodniť. V tomto zmysle sa rozvoj ENG prekrýva s mediálnou gramotnosťou. V kontexte rozširujúcich sa environmentálnych dezinformácií, ale aj greenwashingu (tzn. uvádzania nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií o environmentálnom prínose produktov alebo služieb) sa schopnosť hodnotiť zdroje, spochybňovať predpoklady a orientovať sa v rôznych environmentálnych údajoch a tvrdeniach stáva nevyhnutnou výbavou mladého človeka.

Popri vedomostiach by mala ENG zohľadňovať aj emocionálnu zložku učenia sa

S rastúcimi vedomosťami žiakov o environmentálnych výzvach, akou je napríklad globálna strata biologickej rozmanitosti, hrozí, že u nich vznikne určitá forma ekologickej úzkosti alebo environmentálneho žiaľu. Výskumy ukazujú, že tieto pocity sú čoraz bežnejšie i medzi mladými Slovákmi a Slovenkami. Zatiaľ čo malé množstvo obáv môže motivovať k činnosti, prevaha negatívnych emócií môže viesť skôr k ochromeniu a nečinnosti. Práca s emóciami, prekonávanie negatívnych a posilňovanie tých pozitívnych, ako je nádej, sa tak stáva dôležitým komponentom rozvíjania ENG.

Podpora aktívneho zapájania sa do rôznorodých environmentálnych aktivít je zásadná Pravdepodobnosť, že si žiaci osvoja environmentálne zodpovedné správanie, sa zvyšuje, ak sa im umožní samostatne plánovať a zapájať sa do environmentálnych, respektíve udržateľných aktivít. Kľúčové je, aby verili vo svoje schopnosti zvládnuť úlohy spojené s ochranou prírody či environmentálne šetrným správaním a cítili, že ich úsilie môže skutočne viesť k pozitívnej zmene. Preto je dôležité vytvárať príležitosti, tzv. „zážitky úspechu“, pri ktorých vykonávajú aktivity, ktoré považujú za dôležité a zmysluplné, a zažívajú pri nich úspech. Užitočným môže byť aj poskytnutie možnosti výberu takých aktivít, v ktorých môžu využiť svoje silné stránky či špecifické talenty. Aj malé úspechy pri riešení environmentálnych výziev môžu žiakov a žiačky povzbudiť, aby sa v budúcnosti venovali náročnejším výzvam a naďalej sa angažovali v ochrane životného prostredia a presadzovaní udržateľnosti.

Učenie o environmentálnych problémoch by malo byť vyvážené učením o ich riešeniach

Ukážme žiakom a žiačkam rôzne spôsoby prispievania (individuálne alebo v spolupráci s ostatnými) k riešeniu environmentálnych výziev a k udržateľnosti – či už prostredníctvom spotrebiteľských rozhodnutí, občianskych aktivít, alebo riešení súvisiacich s ich budúcimi povolaniami. Skúmajme, ako tieto riešenia fungujú v praxi, aké sú ich výhody a nevýhody a aká je ich účinnosť. Napríklad triedenie odpadu je dôležitým prvkom obehového hospodárstva, no samo osebe nie je najefektívnejším riešením pre zmenu klímy alebo ochranu biodiverzity. Zameranie na riešenia posilňuje nádej a sebadôveru konať, pretože ukazuje, že existuje mnoho rôznych spôsobov, ako chrániť životné prostredie, a mnoho ľudí a organizácií, ktoré sa tejto úlohe už venujú. Keď žiaci vidia, že majú na výber z viacerých možností, nadobúdajú istotu, že môžu konať podľa svojich schopností, záujmov a talentov. ENG by mala žiakov a žiačky motivovať k environmentálne uvedomelým aktivitám, pričom samotný výber týchto aktivít by mal zostať slobodnou voľbou každého jednotlivca.

V snahe predísť environmentálnym konfliktom zvažujeme rôzne perspektívy

Žiaci by mali pochopiť, že environmentálne problémy sú objektívne existujúce problémy v životnom prostredí, ktoré často môžu, ale nemusia byť spôsobené ľudskou činnosťou. Konflikty vznikajú vtedy, keď existujú rozdielne názory na riešenie týchto problémov. Učme žiakov a žiačky počúvať rôzne perspektívy a s rešpektom diskutovať o rozdielnych názoroch. Pomôžme im pochopiť, že kompromis je niekedy nevyhnutný na to, aby sme našli spoločné riešenia zohľadňujúce potreby rôznych ľudí.

Zamerajme sa na budúcnosť

Poučenia z minulosti nám môžu slúžiť aj pri učení o budúcnosti, ktorá je pre nás výzvou a zároveň príležitosťou. Žiaci a žiačky by mali chápať, že ich budúcnosť, ale aj budúcnosť generácií, ktoré prídu po nich, nie je predurčená, ale je niečím, čo je možné aktívne formovať. Environmentálne vzdelávanie aj vzdelávanie k udržateľnosti sú založené na základnom predpoklade, že môžeme prispieť k vytvoreniu lepšej budúcnosti. Vytvorme priestor na to, aby si žiaci a žiačky predstavovali nielen svoje budúce povolania, ale aj rôzne scenáre a možné podoby budúcnosti. Môžu sa zamýšľať nad tým, ako by mohol vyzerať svet, v ktorom je každému zabezpečená vysoká kvalita života bez ohrozenia životného prostredia, v čom sa takýto svet líši od dneška a čo pre jeho dosiahnutie môžeme urobiť samostatne či spoločne s ostatnými. Budúcnosť síce nemôžeme presne predpovedať, ale jej predstavovanie nám môže pomôcť určiť smer, ktorým chceme ísť.

Dôležitosť ENG reflektuje ŠVP už vo svojej úvodnej časti, kde je uvedené, že vzdelávanie pre 21. storočie sa má vyznačovať aj „zodpovednosťou za udržateľnosť života na Zemi (zelená škola)“. Na základe absolventského profilu by žiak/žiačka mal/-a byť po absolvovaní základného vzdelávania spôsobilý/spôsobilá „konať v súlade s hodnotami smerujúcimi k ochrane životného prostredia a udržateľného života“. To znamená, že ENG nie je len prierezovou gramotnosťou vo vyučovaní, ale aj súčasťou kultúry, étosu a každodennej prevádzky školy. Tento prístup si vyžaduje nielen zodpovedanie otázky, čo sa učí, ale aj prečo a s akým cieľom. Škola, ktorá sa rozhodne profilovať ako environmentálne uvedomelá a udržateľná, môže tieto princípy zakotviť vo svojej vízii a strategických dokumentoch. Vízia školy sa následne odráža aj v samotnom spôsobe učenia. Výskumy ukazujú, že školy, ktoré úspešne zaviedli celoškolský prístup, vytvárajú prostredie dôvery, zvedavosti, spolupráce, participácie a demokracie. Žiakom a žiačkam sa tak poskytujú príležitosti na samostatné rozhodovanie a realizáciu environmentálnych aktivít. Nemenej dôležité je, kde a s kým učenie prebieha. Environmentálne uvedomelé správanie sa najlepšie kultivuje v prostredí, ktoré sa reálne snaží správať udržateľne. Viditeľné by malo byť úsilie školy o šetrenie zdrojov, energetickú účinnosť, zdravé školské obedy a prírode blízke školské areály. Najlepšie je, ak sa do snahy o environmentálne priateľské správanie školy zapoja aj žiaci a žiačky.

2.9.4 Finančná gramotnosť

Finančná gramotnosť (FNG) je schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti.

FNG je v štátnom vzdelávacom programe detailnejšie vymedzená v troch rámcoch – postojovom, obsahovom a procesuálnom.

Vymedzené spôsobilosti sa rozvíjajú v obsahových komponentoch:

Hodnoty a potreby človeka
Človek vo sfére peňazí
Rozhodovanie a hospodárenie spotrebiteľov
Finančný systém

5. Riziko, investovanie a poistenie

Kľúčové spôsobilosti a obsahové komponenty FNG vychádzajú z Národného štandardu finančnej gramotnosti, verzia 1.2.

FNG nie je statická, je to dynamický proces, ktorý sa mení v závislosti od faktorov, ako sú vek, sociálna situácia, rodinné zázemie, pracovná situácia, kultúra či miesto bydliska. Jej cieľom je zabezpečiť celoživotnú finančnú stabilitu seba a svojej domácnosti.

Pre zodpovedné rozvíjanie FNG je nevyhnutné pochopiť jej základy. To znamená rozumieť základným pojmom a konceptom, ako sú úspory, úver, úrok, rozpočet, investície, inflácia, poistenie a podobne; rozpoznať praktickú hodnotu finančných zručností v každodennom živote a pochopiť, ako tieto vedomosti môžu prispieť k lepšiemu rozhodovaniu žiakov a žiačok. Mnohí učitelia a učiteľky však môžu cítiť neistotu pri jej vyučovaní, najmä ak sami nemajú silné finančné zázemie. Profesijný rozvoj, spolupráca s kolegami alebo použitie pripravených vzdelávacích materiálov môže pomôcť pri prekonaní tejto neistoty. Žiaci a žiačky môžu mať rôzne úrovne porozumenia a skúseností s financiami, učitelia preto musia prispôsobiť obsah tak, aby bol prístupný všetkým. Najlepšie je prakticky aplikovať finančné koncepty.

FNG je kľúčová spôsobilosť pre celoživotné úspešné riadenie osobných financií. Je to viac ako len teoretický obsah – ide o dôležitý nástroj pre budúci samostatný život. Poskytuje zručnosti na lepšie rozhodovanie v budúcnosti, čím pripravuje na zvládanie situácií, ako sú hospodárenie s peniazmi, riešenie dlhov či plánovanie dôchodku.

FNG vo vzdelávacích oblastiach:

FNG je integrovaná vo viacerých vzdelávacích oblastiach. V jednotlivých vzdelávacích cykloch sa postupne napĺňajú jej ciele.

V prvom cykle je zameraná na koncepty a situácie týkajúce sa bezprostredne žiakov a žiačok ich blízkeho okolia. Dôraz sa kladie na zážitkové a praktické získavanie spôsobilostí. Príklady: Skúsenosti s nakupovaním – simulácia nakupovania, skúsenosti s domácimi prácami, simulácia poskytovania osobných údajov.

V druhom cykle sa rozširuje na rodinu a širšie okolie. Príklady: Simulácia trhoviska bez peňazí (výmenný obchod) a s peniazmi (manipulácia s bankovkami a mincami – kontrola výdavku, platba kartou), situačné hry – zabezpečovanie životných potrieb členov rodiny, projekt – porovnávanie cien tovarov a služieb od rôznych dodávateľov.

2.9.5 Občianska gramotnosť

V rámci štátneho vzdelávacieho programu je občianska gramotnosť (OBG) vymedzená ako samostatná prierezová gramotnosť.

Občianska gramotnosť a jej zložky sú v ŠVP ZV 2023 detailnejšie vymedzené v troch rámcoch – postojovom, obsahovom a procesuálnom.

Špecifikom občianskej gramotnosti je, že integruje tri zložky:

mediálnu gramotnosť,
interkultúrnu gramotnosť,
regionálnu výchovu a tradičnú ľudovú kultúru.

Občianska gramotnosť výrazne presahuje svojimi cieľmi aj do iných prierezových gramotností. Príkladom môže byť aktuálna téma digitálneho občianstva, pri ktorej je najvýraznejší prienik s digitálnou gramotnosťou. Rada Európy vyhlásila rok 2025 za Európsky rok vzdelávania k digitálnemu občianstvu.

Občianska gramotnosť sa často spája najmä so VO Človek a spoločnosť, v ktorej má prirodzene najväčší priestor. Odporúčané je však jej komplexné uchopenie naprieč rôznymi VO a vyučovacími predmetmi. Tento prístup posilňuje myšlienku, že občianska angažovanosť preniká do všetkých aspektov života a učenia. Prirodzené prepojenia a príklady možno nájsť v rôznych VO.

Zapojenie komunity a celoškolský prístup

Pre posilnenie OBG je dôležité jej rozšírenie za hranice triedy podporou celoškolského prístupu a aktívnym zapojením širšej komunity.

Tematické dni alebo týždne: V rámci tematický dní môže škola realizovať špecializované školské podujatia zamerané na občianske témy, ako sú tvorba občianskych médií (písanie článkov o komunitných problémoch, tvorba videí, blogov, podcastov alebo infografík na občianske témy), na praktickú občiansku participáciu (komunitné projekty v obci, dobrovoľnícka činnosť a pod.). Tieto dni by sa mali zameriavať na reálne témy zo života školy či obce alebo blízkeho okolia.
Zapojenie školskej a širšej komunity: Pre posilnenie OBG sú dôležité projekty, ktoré zapájajú žiakov a žiačky z rôznych tried a ročníkov, čím získavajú skúsenosti so zdieľaním obsahu, s kolektívnym rozhodovaním o téme, publiku a spôsobe prezentácie. To posilňuje pocit zodpovednosti za verejnú diskusiu a buduje komunikačné kompetencie. Príkladom komunitného zapojenia môže byť občiansky deň, počas ktorého žiaci spolupracujú s miestnymi inštitúciami (napr. mestský úrad, knižnica, múzeum, miestne občianske združenia) a prezentujú svoje projekty širokej verejnosti. Učia sa tak prispôsobiť jazyk a formát rôznym cieľovým skupinám, napríklad ako prispôsobiť obsah, aby mu porozumela staršia generácia, alebo ako zaujať mladších rovesníkov.

Predmety, do ktorých sa finančná gramotnosť priamo začlení:

1. ročník

Matematika: Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 20
Etická výchova: Postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch (chrániť si veci svoje i iných)
Prvouka: Človek a príroda - Neživá príroda a skúmanie prírodných javov: základné ľudské potreby, svetelné a vodné zdroje
Prvouka: Človek a spoločnosť: funkcie členov rodiny

ročník
- Slovenský jazyk a literatúra: Prosba – želanie, Tvorba otázok: žiadosť o informáciu, Rozhovor
- Matematika: Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 100
- Vlastiveda: Rodina, Obec
- Prvouka: Zdroje vody
- E9tická výchova: Iniciatíva vo vzťahu k iným (riešenie problémov - navádzanie na klamstvo, podvádzanie, kradnutie, ohováranie, ...)

3. ročník

Slovenský jazyk a literatúra: Reklama, Diskusia - názor, Vyjadrenie vlastnej túžby, Inzerát, Porekadlo, Príslovie, Ľudové rozprávky
Matematika: Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000, Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie
Prírodoveda: Dôsledky znečistenia rôznych vodných zdrojov
Vlastiveda: Slovensko
Výtvarná výchova: Reliéf (mince)
Etická výchova: Postoje a spôsobilosti medziľudských vzťahov, Riešenie konfliktov - výchova k zmierlivosti, Pomoc, darovanie, delenie sa

4. ročník

Slovenský jazyk a literatúra: Diskusia, Názor
Matematika: Násobenie a delenie v obore násobilky, Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000, Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie
Prírodoveda: Zdroje elektrickej energie, Význam elektrickej energie pre človeka
Pracovné vyučovanie: Papier a kartón, Elektrický obvod, Zdroje elektrickej energie, Základy konštruovania
Výtvarná výchova: Podnety rôznych oblastí poznávania sveta
Etická výchova: Reálne a zobrazené vzory, Rozvoj tvorivosti a iniciatívy

2.9.5.1 Interkultúrna gramotnosť

Interkultúrna gramotnosť (IKG) je integrálnou zložkou občianskej gramotnosti (OBG). Obsahuje tri základné komponenty, ktoré sú priestorom pre

rozvíjanie pozitívnych vzťahov k sebe samému (identita),
k iným ľuďom (rozmanitosť) a
k svetu (rovnosť a spravodlivosť).

2.9.5.2 Mediálna gramotnosť

Mediálna gramotnosť (MDG) je integrálnou zložkou občianskej gramotnosti. MDG je schopnosť porozumieť médiám, kriticky vyhodnocovať mediálne obsahy a vedome ich vytvárať. Zahŕňa rozpoznávanie rôznych typov médií vrátane sociálnych sietí, porozumenie ich cieľom a spôsobom fungovania, ako aj rozvíjanie zodpovedného správania pri ich používaní. Podporuje schopnosť rozlišovať medzi faktami a názormi, všímať si manipuláciu a reklamu, rozvíjať vlastný názor a bezpečne komunikovať v digitálnom prostredí.

2.9.5.3 Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra (RGV) je integrálnou súčasťou občianskej gramotnosti. Cieľom RGV je vytvárať u žiakov a žiačok predpoklady na pestovanie a rozvíjanie vzťahu k vlastnému rodisku – k obci, regiónu, ku krajine a k spoločenstvu, ktorého sú súčasťou. Druhým cieľom je spoznávanie živého dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry.

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra má v rámci občianskej gramotnosti špecifické postavenie. V prílohe k ŠVP ZV 2023 nie je samostatne vymedzená ako interkultúrna a mediálna gramotnosť. Napriek tomu má v sprievodcovi svoje vlastné obsahové vymedzenie, mnoho škôl na Slovensku totiž realizuje RGV ako samostatný predmet.

Vymedzené spôsobilosti sa rozvíjajú v obsahových komponentoch:

Historické a prírodné osobitosti
Materiálna kultúra
Výtvarné umenie a folklór
Sviatky, obyčaje a sociálna kultúra

Osobitosťou RGV je široký tematický záber, ktorý si každá škola zmysluplne prispôsobuje podľa kultúrno-spoločenských, historických a prírodných špecifík regiónu, v ktorom pôsobí. Predstavuje syntézu rôznorodých poznatkov, ktoré umožňujú rozširovať učivo všetkých vyučovacích predmetov o lokálne a regionálne informácie a súvislosti, prepájať vzdelávanie s bezprostrednou žitou skúsenosťou. Dôraz je tiež kladený na tzv. malé dejiny, živé dedičstvo aj tradičnú ľudovú kultúru, ktoré sú v kontexte globalizácie dôležitým oporným bodom historického a kultúrneho vedomia a identity detí.

Benefitom RGV je možnosť ďalšej profilácie školy, a to uprednostňovaním vybraných komponentov alebo konkrétneho súboru cieľov (napr. vzhľadom na osobitosti kultúrneho regiónu či historického vývoja obce, v ktorej sa škola nachádza). Čiastkové ciele a obsahy RGV je možné adaptovať na všetky cykly a oblasti vzdelávania.

Cieľom RGV je vedenie žiakov a žiačok k samostatnému, tvorivému, bádateľskému spoznávaniu svojej rodiny, príbuzenstva, miestneho spoločenstva, resp. obyvateľov obce, sídliska či mestskej časti. Kľúčové je tiež uvažovanie o širších vývojových súvislostiach a kontextoch existencie poznávaných javov. RGV je vhodným prostriedkom komunikácie žiakov a žiačok s členmi miestnej komunity (pamätníčkami, nositeľmi živého dedičstva, osobnosťami rôznorodých skupín obyvateľstva a pod.). Je preto účinným nástrojom posilňovania medzigeneračného porozumenia a citlivej navigácie v členitej a hierarchizovanej spoločnosti.

2.9.6 Sociálna a emocionálna gramotnosť

Sociálna a emocionálna gramotnosť (SEG) je schopnosť rozpoznávať, vyjadrovať a regulovať vlastné emócie, porozumieť emóciám druhých a nadväzovať zdravé medziľudské vzťahy. Zahŕňa empatiu, sebareflexiu, zodpovedné sociálne správanie, efektívnu komunikáciu a spoluprácu. Tieto spôsobilosti podporujú osobný rozvoj, duševnú pohodu a úspešné fungovanie v spoločnosti.

V rámci štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP ZV 2023) je SEG vymedzená ako samostatná prierezová gramotnosť.

bezpečným spôsobom prejavovať a regulovať svoje emócie,
prejavovať porozumenie a pomáhať iným pri prežívaní ich emócií s prihliadnutím na uvedomenie si vlastných kapacít,
prejavovať emocionálnu odolnosť, empatiu a sebauvedomenie,
efektívne spolupracovať v homogénnych, ako aj rozmanitých tímoch,
definovať vlastné hodnoty vo vzťahoch,
rozlišovať rôzne druhy vzťahov, prejavy správania v nich, utvárať ich a s rešpektom k sebe a iným v nich fungovať,
efektívne komunikovať, asertívne, ale ohľaduplne obhajovať a dosahovať svoje ciele v rešpektujúcej komunikácii,
predchádzať konfliktom, riešiť reálne konflikty nenásilnými spôsobmi,
rozvíjať osobnú integritu a identitu v súlade s hodnotovými princípmi, rešpektujúc dôstojnosť, intimitu a telesnú integritu vlastnú i druhých,
analyzovať riziká a príležitosti a prijímať zodpovedné rozhodnutia ovplyvňujúce vlastný život, vzťahy a zdravie, ako aj vzťahy a zdravie druhých a život ako taký,
plánovať svoju krátkodobú a dlhodobú budúcnosť v súlade so svojím rozvíjateľným potenciálom, potrebami a hranicami.

3.VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:

1. Hodnotenie žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy

3.1 Hodnotenie žiakov (PRÍLOHA č.1)

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho zákonným zástupcom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má rezervy, aké sú jeho pokroky. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Hodnotenie pomáha zisťovať, ako postupujeme pri dosahovaní cieľov, ktoré sme si stanovili. V ZŠ hodnotenie bude nepretržité a to si vyžaduje od všetkých, ktorí zodpovedajú za danú oblasť čas, pričom učiteľ nesmie zabudnúť na žiadne vynaložené úsilie a činnosť zo strany žiaka.

Ako súčasť vyučovania by hodnotenie malo napomáhať rozvoju a sebarozvoju žiakov. Podmienkou toho, aby sa žiak mohol rozvíjať sám, je potrebné sebapoznanie a sebahodnotenie vlastných možností a schopností.

Hodnotenie žiaka má pre jeho osobnostný progres zásadný význam, pretože spolu s ďalšími činiteľmi ovplyvňuje obraz o ňom samotnom, napomáha mu v napredovaní a formuje jeho charakter.

V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, individuálny prístup, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Rovnako uplatňuje otvorenosť hodnotenia a jeho objektivizáciu.

Predmetom hodnotenia vo výchovnovzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať:

z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu (Metodicky pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 01.05.2011);
zo zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon);

z učebných osnov;

z obsahového a výkonového štandardu pre každý predmet;

z rozhodnutia riaditeľa školy po prerokovaní v pedagogickej rade.

Vo všetkých vzdelávacích oblastiach v 1.cykle budeme aplikovať kombináciu sumatívneho a formatívneho hodnotenia.

Sumatívne hodnotenie – zamerané na hlavný obsah, celok, finále, konečné hodnotenie. Jeho cieľom bude určiť výsledky učenia sa žiakov, určiť úroveň ich vedomostí, zručností a postojov po prebratí nejakého celku, diagnostikovať žiaka za určité obdobie a informovať ho o jeho úspešnosti. Sumatívne hodnotenie je spojené s klasifikáciou.

Formatívne hodnotenie – informuje, čo sa žiak naučil- nenaučil na vyučovacej jednotke, je to plánovaný nepretržitý proces, ktorý využíva stratégie pomáhajúce optimalizovať žiakom ich učenie, ale je to aj súbor činností žiakov a učiteľov zameraných na získanie spätnej väzby – informácií ohľadom pokroku a rozvoja žiaka, ktoré vedú k zlepšeniu jeho vzdelávacích výsledkov, využívajúcich hodnotenie pre učenie, zamerané skôr na zlepšenie výkonov, než na meranie učenia sa. Formatívne hodnotenie uplatňujeme priebežne na získavanie informácií o aktuálnom stave vedomostí a zručností žiakov, smerujeme žiakov k uvedomeniu si nedostatkov a k ich efektívnej eliminácií.

Učiteľ pri formatívnom hodnotení zastáva rolu facilitátora, sprievodcu, poskytovateľa inštrukcií a žiak postupne preberá zodpovednosť za svoje učenie. Buduje sa väčšia spolupráca v triede, aby boli žiaci a učitelia partnermi v učení, buduje sa dôvera medzi učiteľom a žiakom. Pracujeme s chybou, ktorá aktivizuje myslenie žiakov, odhaľuje príčiny, má dôležitú úlohu spätnej väzby.

Pri formatívnom hodnotení uplatňujeme :

sebahodnotenie

rovesnícke hodnotenie

hodnotenie učiteľom

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie:

priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť. Budeme uplatňovať formatívne hodnotenie v kombinácii so sumatívnym hodnotením – klasifikáciou.
Pri priebežnom hodnotení vo všetkých vzdelávacích oblastiach sa budú využívať motivačné pečiatky, nálepky aj slovné odkazy. Počas školského roka sa bude tvoriť portfólio, zložené z prác žiakov z jednotlivých vzdelávacích oblastí. Pri celkovom hodnotení žiaka sa budú zohľadňovať aj nasledujúce kritériá:
príprava na vyučovanie,

práca na hodine (aktivita, pozornosť, samostatnosť, tvorivosť, vypracovanie úloh v PZ),

spolupráca so spolužiakmi pri skupinovej práci, pomoc spolužiakom,

celkové správanie žiaka na hodinách,

kultivovanosť vyjadrenia,

rešpektovanie pokynov na prácu.

celkové sumatívne hodnotenie žiaka v jednotlivých vzdelávacích oblastiach sa uskutoční na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

Prospech žiaka v 1.cykle vo všetkých predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný

Stupeň 1 (výborný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

Kritéria pre jednotlivé klasifikácie správania:

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Uvedomele dodržuje pravidla správania a ustanovenia školského poriadku. Menej záväzných priestupkov sa dopúšťa ojedinele. Na základe výchovného pôsobenia sa snaží svoje chyby napraviť.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Správanie žiaka je v rozpore s pravidlami správania a ustanovením školského poriadku.

Neprispieva ku korektným vzťahom medzi spolužiakmi.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Správanie žiaka v škole i mimo školy je v rozpore s pravidlami správania a ustanoveniami školského poriadku. Aj po udelení pokarhania od riaditeľa školy sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavné porušuje pravidla správania a školsky poriadok. Zámerné narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných spolužiakov.

Pri hodnotení výsledkov vzdelávania i pri hodnotení správania žiaka na vysvedčení sa okrem vyššie uvedených kritérií vždy zohľadňujú osobnostné predpoklady, vek žiaka a dôležité okolnosti, ktoré ovplyvnili žiakov výkon.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

3.2Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

Hodnotiť zamestnancov budeme podľa:

kvality práce na vyučovaní

pracovnej činnosti mimo vyučovania

mimoriadnych a výnimočných úloh

Hodnotenie zamestnancov bude prebiehať na základe:

pozorovania – hospitácie
rozhovoru výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje – prospech, žiacke práce, súťaže, didaktické testy zadané naraz vo všetkých paralelných triedach, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod.
prezentácie školy na verejnosti
ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod.
vzájomného hodnotenia učiteľov – otvorené hodiny,
vzájomné hospitácie hodnotenia učiteľov rodičmi a žiakmi

Koncom každého školského roka musí vedenie školy vypracovať písomné hodnotenie pedagogických pracovníkov podľa stanovených kritérií.

3.3Hodnotenie školy

Autoevalvácia alebo sebahodnotenie školy je hodnotiaci proces zameraný na :

Ciele, ktoré si škola stanovila v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom vzdelávacom programe, ich reálnosť a stupeň dôležitosti
Posúdenie ako škola spĺňa ciele, ktoré sú stanovené v Štátnom vzdelávacom programe
Oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré i slabšie výsledky, návrhy a opatrenia

Cieľom hodnotenia školy je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky, ktoré sú na nich kladené, aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje vytýčené ciele. Našou snahou bude získať spätnú väzbu na kvalitu školy od rodičov žiakov. Pravidelne budeme monitorovať

- podmienky na vzdelanie

- spokojnosť s vedením školy a učiteľmi

- prostredie - klímu školy

- priebeh vzdelávania – vyučovací proces – metódy a formy vzdelávania

- úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

- výsledky vzdelávania - riadenie školy

- úroveň výsledkov práce školy

Kritériom pre nás bude spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov a kvalita výsledkov.

4.UČEBNÉ OSNOVY A UČEBNÉ ZDROJE

Tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú zo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy.

Obsahujú

Úpravu časovej dotácie,
Charakteristiku predmetu, jeho význam v obsahu vzdelávaní,
Rozvíjajúce ciele, predmetové spôsobilosti, vychádzajúce
z kľúčových spôsobilostí,
Témy, prostredníctvom ktorých rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové

témy a prepojenie s inými predmetmi,

Požiadavky na výstup,
Metódy a formy práce – stratégie vyučovania,
Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná

literatúra, odborné časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a

didaktické prostriedky a pod.

Cieľový program učebnej osnovy každého predmetu tvorí prílohu ku školskému vzdelávaciemu programu.

Učebné osnovy všetkých predmetov sú súčasťou a neoddeliteľnou prílohou ŠkVP.

Prerokované v Pedagogickej rade dňa 1. 9. 2026

.............................................................

Mgr. Monika Tóthová

riaditeľ školy

Školský vzdelávací program sa predkladá Rade školy na prerokovanie.

Rada školy prerokovala ŠkVP dňa .........................................

V Šávoli ........................................................

predseda Rady školy

Školský vzdelávací program sa predkladá na schválenie zriaďovateľovi.

Zriaďovateľ schválil ŠkVP dňa ..........................................

V Šávoli .......................................................

starosta obce

Školský vzdelávací program

Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským

Alapiskola Sávoly

Motto: „Dieťa u nás získa korene a krídla.“

Dátum vydania inovovaného ŠkVP: 01. 09. 2024

Platnosť dokumentu do: 31. 08. 2029

Miesto vydania: ZŠ s VMJ Šávoľ

Stupeň vzdelania: ISCED 1

Dĺžka štúdia: štyri roky, nové kurikulum: 1. cyklus – 3 roky, 2. cyklus – 2 roky

Vyučovací jazyk: maďarský

Študijná forma: denné štúdium

Druh školy: štátna

Predkladateľ:

Názov školy	Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Šávoľ
Adresa	985 41 Šávoľ 51.
Riaditeľ školy	Mgr. Tóthová Monika

Ďalšie kontakty

Zriaďovateľ	Obec Šávoľ
IČO	316 415
Adresa	985 41 Obec Šávoľ 220.
Kontakty	Július Ferencz

1.VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY

1.1 Veľkosť školy

Od 1. júla 2002 sa stal zriaďovateľom školy Obec Šávoľ. Je to neplnoorganizovaná základná škola.

1.2 Priestorové a materiálno – technické podmienky školy

V budove školy máme 2 triedy, zborovňu, sklad, chodbu, miestnosť na výtvarnú výchovu, palócsku izbu.

Škola nedisponuje telocvičňou. Na cvičenie využívame školský dvor ako ihrisko a v prípade nepriaznivého počasia triedu.

1.3 Škola ako životný priestor

Pomocou obce je v súčasnosti esteticky upravený aj okolie školy.

1.4 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri výchove a vzdelávaní sa zaistí:

- bezpečnými a zdraviu vyhovujúcimi podmienkami v priestoroch na vyučovanie,

- poučením žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

- pravidelnými školeniami zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru zabezpečuje Obecný úrad/,

- pravidelnými kontrolami bezpečnosti a ochrany zdravia

- odstraňovaním nedostatkov podľa výsledkov revízií,

- dodržiavaním psychohygienických požiadaviek v rozvrhu hodín, rozvrhu týždennej skladby záujmových činností a dennom režime,

- rešpektovaním hygieny učenia sa,

- aktívnou ochranou žiakov pred úrazmi,

- dostupnosťou prvej pomoci z materiálneho aj ľudského hľadiska, vrátane kontaktu na lekára,

- dodržiavaním zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používania iných škodlivín v škole a v okolí školy a pravidelnou bezpečnostnou kontrolou.

1.5 Charakteristika žiakov

Pedagógovia so žiakmi pracujú podľa odporúčaní ZPP, ale aj na základe podporných opatrení. Máme 1 asistenta učiteľa.

1.6 Charakteristika pedagogického zboru

1.6.1 Pedagogické zabezpečenie v školskom roku 2024/2025 je nasledovné:

	Meno pedagogického zamestnanca	Funkcia/triednictvo
1.	Mgr. Monika Molnár	riaditeľka, triedna učiteľka
3.	Bukovič Andrea	asistentka
5.	Mgr. Pavol Hovořák	vyučuje náboženstvo

1.6.2 Školský podporný tím

1.6.3 Rozdelenie pedagogického zboru podľa kariérového systému

Kariérový stupeň:

Samostatný pedagogický zamestnanec – Pavol Hovořák, Bukovič Andrea
Pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou – Monika Molnár

Kariérová pozícia:

Vedúci pedagogický zamestnanec – riaditeľ, triedny učiteľ – Monika Tóthová